|
Zobrazit příspěvky
|
Stran: [1] 2 3 ... 5
|
2
|
UČENÍ A KULTURA / Diskuze / japa, odkud jsme, manažment
|
kdy: 04 Prosinec 2010, 17:39:27
|
Hare Krisna Jirko, dzapa je rozsahle tema, o kterem bylo mnoho receno a napsano. Zkus dotaz upresnit. Podstatou je spravne vyslovovat a naslouchat, k cemuz vede ruzne dlouha praxe. Obvykla doporuceni jsou venovat se dzape pred vychodem slunce (tzv. brAhma muhUrta, zacina 96 minut pred vychodem slunce) a idealne ji celou dokoncit v tuto dobu, klidne a nerusene sedet, myslenky nenechat "utikat", ale vzdy je privest zpet k naslouchani, atd. Take pomaha nahrat si svoji dzapu, zjistit nedostatky ve vyslovnosti a zamerit se na jejich napravu. O puvodu jIvy je pojednano zde: http://harekrsna.cz/forum/index.php?topic=6.0http://krisna.balarama.cz/vstup11-3-2008.htm (toto bylo rozsireno a vyjde jako kniha) ISKCON obecne nema manazeru nazbyt. Tim myslim oddane, kteri jsou pro urcitou funkci jak kvalifikovani, tak ji chteji vykonavat. Kvalifikace vyzadovane od chramoveho prezidenta jsou pomerne rozsahle. Pozice manazera je nevdecna, protoze kdyz neco udela dobre, je to brano jako samozrejmost, zatimco chyby jsou siroce kritizovany. Tato kritika, treba i nevyslovena, ma na danou osobu subtilni vliv. V dharma zAstrach je receno, ze kral nese podil karmy svych poddanych. To lze aplikovat na vedouciho jakekoliv skupiny. Z techto a dalsich duvodu se mnoho oddanych do funkci nehrne. Hari Hari Ts Honza
|
Odpověď
Citace
Upozornit
|
|
3
|
UČENÍ A KULTURA / Védy / Re: Historie podle majoritní společnosti VS. historie podle hnutí Hare Kršna
|
kdy: 03 Prosinec 2010, 19:40:37
|
Hare Krisna Lukasi, ano, zvidaveho zajemce odradi, kdyz hleda odpovedi na otázky (k cemuz zAstry a AcAryove vybizeji) a pak narazi na tento pristup. Potrebuje najit nekoho, kdo mu s odpovedmi dokaze pomoci. Muzes mi psat kdykoliv na mail, vynasnazim se odpovedet podle svych nejlepsich schopnosti. Samozrejme, vsevedouci je pouze KRSNa.  Souhlasim, ze "spekulace" a "maja" jsou mezi oddanymi naduzivany a aplikovat je na pripady obsirneho dotazovani se (paripraSna, BG 4.34) je mimo. Nekdy byva dokonce jiny nazor oznacen jako "mAyAvAda", coz je nesmysl, protoze mAyAvAda je konkretni filosoficky smer. Takto se lze bohuzel dopustit i prestupku napr. proti oddanym z jine vaiSNavske sampradAyi. Podle mych zkusenosti ten, kdo se venuje paripraSne, je mnohem odolnejsi vuci ruznym filozofickym odchylkam apod., kterym casto oddani z neinformovanosti (tj. zbytecne) podlehaji. Srila Prabhupada rikal, ze jeho zaci si mysli, ze pise sve knihy, aby bylo co prodavat, a ne aby je oni cetli. GaudIya vaiSNavska filosofie je velmi hluboka, ale zajem o jeji hlubsi studium neni mezi oddanymi prilis rozsireny. Hari Hari Ts Honza
|
Odpověď
Citace
Upozornit
|
|
4
|
UČENÍ A KULTURA / Védy / Re: Historie podle majoritní společnosti VS. historie podle hnutí Hare Kršna
|
kdy: 02 Prosinec 2010, 22:20:45
|
Hare Krisna Lukasi, dik za pochvalu a rozumny zvidavy pristup. Kdyz jsem se zacal zajimat o bhakti yogu, take jsem hledal vysvetleni vsech moznych veci, coz nektere oddane obcas iritovalo.  A protoze jsem se o to, co jsem se dozvedel, chtel podelit s ostatnimi, vznikla stranka veda.harekrsna.cz Z vetsi casti je anglicky, protoze tak ma mnohem vic ctenaru. Je dost jina nez ostatni Hare Krisna stranky, protoze se mimo jine zabyva i pomeznimi tematy, ktere Tebe a podobne zamerene ctenare zajimaji. Z hlediska vedske filosoficke metodiky je intelektualni snaha posuzovat Vedy a porozumet jim odsouzena k nezdaru, protoze svoji povahou presahuji moznosti intelektu. Presto obsahuji krome nehmotneho take poznani, ktere lze overit hmotnymi smysly a aplikovat v hmotnem svete. Nazyva se aparA vidyA, nizsi poznani, a patri mezi nej vedecke discipliny zname i na Zapade. (Na tomto foru jsme se o tomto pojmu kdysi bavili v souvislosti s Ayurvedou, jednou z techto disciplin, ktera ziskava posledni dobou popularitu na Zapade.) Viru ve Vedy je tedy mozne zacit budovat skrze tyto hmotne discipliny, ale muze to byt obcas pracne a zdlouhave. Kvalitativne pokrocilejsi postup je obratit se primo na vyssi poznani transcendujici hmotu, parA vidyA. Jeho ucinek lze vnimat primo 'na vlastni dusi' a tak byt presvedcen mnohem rychleji. Tento postup navrhuje Lukas. Most na zrI* Lanku vzbudil kontroverzni debatu, do ktere jsem se do jiste miry zapojil v jedne z jiz neexistujicich diskusnich skupin na yahoo. Jeden z adminu poukazal na fakt, ze dnesni zrI LankA neni zrI LankA z RAmAyany, ale ze tento nazev ziskala az v moderni dobe. Drive se jmenovala Sinhala, coz Britove pozmenili na Ceylon. http://en.wikipedia.org/wiki/Sri_LankaPuvodni Sri Lanka se podle RAmAyany nachazela na jih od Indie nejakych 800 mil. Jako jednu ze zajimavosti teto Sri Lanky RAmAyana uvadi slony se ctyrmi kly, zrejme nektere z techto: http://www.adias-uae.com/stegotetrabelodon.htmlRUpa GosvAmI, jeden z nasich AcAryu, uvadi v Laghu bhAgavatAmRte, ze RAmAyana se odehravala v predminule TretA yuze, tj. pred nejakymi 19 miliony lety. Nedavno jsem si vymenil par emailu s Drutakarmou Prabhuem (Michael Cremo, viz Wiki) v navaznosti na jeho clanek http://news.iskcon.com/node/3240/2010-11-06/the_forbidden_archeologist_returns?t=1289470226 Zminuje tam historii jednoho z prastarych artefaktu, mUrti Pana RanganAtha. Popisuje ji napriklad starobyly text Narasimha Purana. Jeho clanek 'Puranic Time and the Archaeological Record' mame na strance. Artefaktu z DvApara yugy se naslo dost a je o nich pojednano ve zminenych knihach, hlavne tech od Graye. V ramci cyklickeho casu dochazi k postupnemu zmensovani zivocisnych forem vcetne cloveka a dosazeneho veku (viz vek biblickych patriarchu pred a po potope). Drutakarma P. mi jiz pred lety rekl, ze pri psani knihy Forbidden Archeology narazili na nalezy koster 'obru' az kolem 6 metru vysokych, ale do knihy je nezahrnuli, aby neodvadeli pozornost od hlavniho tematu. J. Gray se o nalezech koster 'obru' v severni Americe take zminuje a na internetu o nich lze nalezt informace. Doufam, ze Te tato odpoved vhodne nasmeruje. Hari Hari Ts Honza )* Pro prepis sanskritu pouzivam system Harvard-Kyoto.
|
Odpověď
Citace
Upozornit
|
|
6
|
PRAKTICKÉ / Sanskrit / Šrí Bhaktisiddhánta Sarasvatí Thákura o svém guruovi
|
kdy: 29 Listopad 2010, 17:56:39
|
My gurudeva mercifully told me, "Reject your knowledge, purity, and aristocracy and come close to me. Don't go anywhere else. Whatever you require - as many rooms, houses, palaces, and mansions, as much scholarship, skills, self-control, and renunciation - you will get. Simply come to me. 'Let there be a house, let there be an entrance, let there be learning' - do not be enamored by this type of thinking. Do not consider as necessities that which ordinary people accept as such." I was a fearsome debater. But with great kindness my gurudeva kicked out my pride in debating. Even in unlimited millions of lifetimes I will not be able to find limit of his compassion, nor will anyone else be able to do so. Although I am unfit, he recognized me as his servant, thus fulfilling my cherished desire, by which I may live forever.
(Bhaktivikasa Swami, Sri Bhaktisiddhanta Vaibhava, ch. 2)
Můj gurudéva mi milostivě řekl: "Zavrhni své znalosti, čistotu a aristokracii a přijď ke mně. Nechoď nikam jinam. Vše, co budeš potřebovat - mnoho pokojů, domů, paláců a sídel, množství učenosti, dovedností, sebeovládání a odříkání - to dostaneš. Stačí, když přijdeš ke mně. 'Nechť mám dům, nechť mám vchod, nechť mám učenost' - nenech se omámit tímto druhem uvažování. Nepovažuj za nutnosti to, co za ně považují obyčejní lidé." Byl jsem obávaný debatér. Můj gurudéva však s velkou laskavostí odkopl mou hrdost v debatování. Ani v neomezených milionech životů nebudu moci najít hranici jeho soucitu, a nepodaří se to ani nikomu jinému. Přestože toho nejsem hoden, uznal mě za svého služebníka, a tak splnil moji touhu, díky níž mohu žít věčně.
(Bhaktivikáša Svámí, Šrí Bhaktisiddhánta Vaibhava, kap. 2)
|
Odstranit
Odpověď
Citace
Upozornit
|
|
7
|
PRAKTICKÉ / Sanskrit / Šrí Bhaktisiddhánta Sarasvatí Thákura o sanskritu a Védách
|
kdy: 13 Listopad 2010, 08:18:40
|
During school holidays Sri Siddhanta Sarasvati studied Vedas under Pandita Prthvisvara Sharma (note: according to some sources the pandita's name was Prthvidhara Sharma), who also tutored him in the grammatical work Siddhanta Kaumudi. Sri Siddhanta Sarasvati went through the entire grammar in three months, covering the section on sandhi in three days. Pandita Sharma cautioned, "You should not finish the perusal of sandhi so quickly. It took me a long time. In Banaras, scholars go through Panini's grammas during their whole life. Whoever continuously studies Panini attains liberation upon dying." Sri Siddhanta Sarasvati replied, "Then from today I reject you. The goal of my life is neither mastery of grammar nor liberation, but worship of Hari and attaining His affection. I have studied the Vedas, the branches of the Vedas and their connate parts only in secondary manner."
(Bhaktivikasa Swami, Sri Bhaktisiddhanta Vaibhava, ch. 1)
Během školních prázdnin Šrí Siddhánta Sarasvatí studoval Védy pod vedením pandita Prithvíšvara Šarmy (poznámka: podle některých zdrojů bylo panditovo jméno Prithvídhara Šarma), který jej rovněž školil v gramatickém díle Siddhánta Kaumudí. Šrí Siddhánta Sarasvatí prošel celou gramatiku za tři měsíce a část týkající se sandhi za tři dny. Pandit Šarma ho varoval: "Neměl bys ukončit studim sandhi tak rychle. Zabralo mi dlouhou dobu. Ve Varánasí učenci studují Pániniho gramatiku celý život. Ten, kdo neustále studuje Pániniho, dosáhne po smrti osvobození." Šrí Siddhánta Sarasvatí odpověděl: "Ode dnešního dne tě zavrhuji. Cílem mého života není ani mistrovská znalost gramatiky, ani osvobození, ale uctívání Hariho a dosažení Jeho náklonnosti. Védy, jejich odvětví a jejich součásti jsem studoval pouze jako druhotné téma."
(Bhaktivikáša Svámí, Šrí Bhaktisiddhánta Vaibhava, kap. 1)
|
Odpověď
Citace
Upozornit
|
|
|